EnglishENGLISH
logo Gymnázia V. B. N.
Gymnázium V. B. Nedožerského, Matice slovenskej 16, 971 01 Prievidza   Telefón: (421)046/542 33 67   E-mail: skola@gympd.sk


HISTÓRIA ŠKOLY - ČESKO-SLOVENSKÉ ŠTÁTNE REÁLNE GYMNÁZIUM

Koniec prvej svetovej vojny, rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Česko-slovenskej republiky mali dosah aj na gymnázium. Život sa pomaly konsolidoval, do úradov, obchodov, domácností i ulíc sa dostala slovenčina i čeština. No školský rok 1918/1919 bol ukončený ešte v maďarskom jazyku. Česko-slovenské štátne úrady urobili opatrenia na zavedenie vyučovania slovenského jazyka, literatúry a dejepisu, pričom profesori piaristi s maďarskou orientáciou prestali vyučovať a väčšina z nich sa vysťahovala do novovzniknutého Maďarska. Nový školský rok sa začal 16. septembra 1919 už na Česko-slovenskom štátnom reálnom gymnáziu, nesúcom meno Františka Víťazoslava Sasinka, kňaza, tajomníka Matice slovenskej, profesora, archivára, člena Slovenského učeného tovarišstva, jedného z najvýznamnejších slovenských historikov druhej polovice 19. storočia. Jeho slávnostné otvorenie pripravil riaditeľ Ernest Polóni, no hneď na to ho preložili do Turčianskych Teplíc. Funkciu riaditeľa po ňom prevzal Ján Šindelář, pôvodom Čech. Aj ďalší členovia profesorského zboru boli väčšinou českej národnosti. Na pôde mesta ich privítal starosta Jozef Porázek. Zo Slovákov na gymnázium nastúpili Ján Žirko a penzionovaný kňaz Jozef Bošáni. Nové gymnázium aj naďalej sídlilo v budove pôvodného piaristického gymnázia. Až 9. septembra 1922 začal štát vyplácať kolégiu piaristov ročné nájomné za školské priestory v budove kláštora. O šesť rokov neskôr sa v Prievidzi začala výstavba novej budovy štátneho gymnázia...

Záujem o štúdium na novovzniknutom gymnáziu bol veľký, veď v širokom okolí bolo jedinou strednou školou. Počet jeho žiakov rapídne rástol a menilo sa aj ich národnostné zloženie. Pokiaľ v školskom roku 1918/1919 školu navštevovalo 261 žiakov (175 Maďarov, 30 Nemcov a 56 Slovákov), v roku 1919/1920 bolo zapísaných 259 žiakov (180 Slovákov, 48 Nemcov, 30 Maďarov a 1 Poliak). Ale už v roku 1923/1924 mala škola 13 tried so 490 žiakmi (384 Slovákov, 21 Čechov, 38 Nemcov, 5 Maďarov a 42 Židov) a v školskom roku 1924/1925 gymnázium navštevovalo 545 žiakov. Spolu s rastom počtu študentov rástol aj počet pedagógov. Na bývalom piaristickom gymnáziu učilo 8 učiteľov (z toho 4 rehoľní), v školskom roku 1919/1920 ich bolo už 17, v roku 1922/1923 o jedného viac a v roku 1924/1925 spolu 19. No neučili len pedagógovia. Hlavne v odborných predmetoch niekedy vypomáhali zamestnanci prievidzských úradov, náboženstvo učil katolícky kňaz, evanjelický farár i židovský rabín.

Učitelia gymnázia sa v Prievidzi zapojili aj do spoločenského a politického života. Už 3. decembra 1919 začala svoju činnosť telocvičná jednota Sokol, združujúca väčšinou českých obyvateľov a ateistov. Pri jej zrode stáli profesori František Kříž a Ján Hromádka. Jej náprotivok, telocvičná jednota Orol, vznikol v roku 1921 zásluhou profesora a kňaza Petra Brišku. Tento spolok bol katolícky. Obe jednoty sa okrem rozvoja telovýchovy venovali aj divadelnej činnosti a osvete. Profesorov Metoda Skálu, Petra Brišku, Jána Mjartana, Jozefa Solčányho, Lukáša Petráša a riaditeľov Jána Šindelářa a Viliama Lenča nachádzame od roku 1919 ako redaktorov okresných novín Náš kraj, ktoré uverejňovali aj množstvo príspevkov z činnosti gymnázia a pôsobenia jeho pedagógov i študentov. V roku 1920 vznikol v Prievidzi Miestny odbor Matice slovenskej. Občianska beseda, ktorá vznikla v roku 1919 i Okresný osvetový zbor, založený v roku 1920, mali za úlohu tiež šíriť kultúru a osvetu. Založenie Obecnej knižnice v roku 1926 inicioval a spočiatku aj viedol profesor Mikuláš Horňák. Sociálnu pomoc si do vienka dal Miestny odbor Česko-slovenského červeného kríža. Tento združoval členov bez národnostného, konfesného či stavovského rozdielu. V programoch spolku, ktorých výťažok putoval na pomoc chudobným obyvateľom spolu vystupovali profesori gymnázia, úradníci, predstavitelia inteligencie i prievidzské ženy. Aj v ďalších spoločenských a stavovských spolkoch i v nasledujúcich rokoch nachádzame desiatky profesorov prievidzského gymnázia, či už ako členov, alebo prednášateľov. Boli súčasťou aktívneho verejného života a v meste sa tešili všeobecnej úcte a obľube.

Zápis žiakov do gymnázia sa uskutočňoval koncom júna, súčasťou zápisu boli doobeda písomné skúšky a poobede ústne. Do vyšších ročníkov sa žiaci zapisovali po prevzatí vysvedčení. Školský rok trval od septembra do konca júna. Žiaci, ktorí nepostúpili do vyššieho ročníka, mali okamžite vyhlásiť, či chcú aj v nasledujúcom roku študovať. Inak by neboli prijatí. Opravné skúšky študentov boli 1. a 2. septembra, keď sa uskutočňoval aj zápis do vyšších ročníkov. Žiaci žijúci mimo Prievidze denne dochádzali do školy peši či vlakom alebo bývali na priváte. Študenti zo zámožných rodín platili školné vo výške 100, 200 a 400 korún, no prevažná väčšina bola takých, ktorí boli od školného oslobodení. Museli však zaplatiť 10 korún na učebné pomôcky a 5 korún na hry. Od školského roka 1929/1930 vedenie prievidzského gymnázia zaviedlo dvojzmennosť vyučovania, v pondelok a vo štvrtok sa vyučovalo aj poobede. Skúšky dospelosti, ako sa nazývala maturita, sa uskutočňovali v dvoch termínoch, v zimnom (vo februári) a v letnom (v júni). Opravné skúšky boli na jeseň.

Na pôde gymnázia pracovalo niekoľko spolkov a krúžkov, v ktorých sa študenti mohli venovať rôznym aktivitám. Dorast Česko-slovenského Červeného kríža mával ročne okolo 300 členov. Starali sa hlavne o skrášlenie ponurých priestorov gymnázia v starom kláštore. Masarykova letecká liga vznikla v roku 1926. Jej členovia zbierali príspevky a odoberali letecký časopis. Krúžok viedol profesor Václav Kolc. Abstinentský krúžok Štefánik si za úlohu vybral vznešený cieľ – zloženie a dodržiavanie abstinencie. Žiaci združení v krúžku organizovali osvetové prednášky medzi sebou i na vidieku. Najbohatšiu činnosť vyvíjal Samovzdelávací krúžok Masaryk. Od roku 1922 sa jeho členovia vlastnou tvorbou básní, prednesom a recenziou literárnych diel snažili zvyšovať svoje vedomosti i národné povedomie. Veľmi významnú úlohu plnil spolok Alumneum. Bol založený ešte v roku 1878. Išlo o dobročinnú organizáciu na podporu chudobných študentov, ktorá z milodarov a rozličných príspevkov zakupovala učebnice pre žiakov z chudobných rodín. Športové aktivity študentov zastrešovali spolky Junákov – skautov, Zväz katolíckych skautov a oddiel židovských skautov Hašomer.

Abiturienti – maturanti – si po úspešných skúškach dospelosti organizovali rozlúčkový večierok, počas ktorého sa lúčili s bývalými profesormi a spolužiakmi. Prvú správu o tom máme z roku 1923, keď sa banket abiturientov uskutočnil v prievidzskom hoteli Slávia. No ani po absolvovaní školy a rozchode sa na štúdiá po celej republike nezabúdali na svoje korene. Klerik Peter Petic s týmto cieľom uverejnil inzerát nasledovného znenia: „Prosím všetkých hornonitrianskych slovútnych pánov akademikov, že by sa všetci zišli 5. júla 1923 o 9. hod. večer pred budovou gymnázia. Chceme utvoriť združenie vysokoškolských študentov so sídlom v Prievidzi.“ Za prvého predsedu Spolku hornonitrianskych akademikov bol zvolený Ján Mjartan, neskorší profesor gymnázia. Do tohto obdobia zasahuje aj prvá správa o organizovaní divadelných predstavení žiakmi gymnázia. Postarali sa oň profesori Metod Kocourek a Eduard Janský, ktorí so študentmi nacvičili a 29. novembra 1924 verejnosti úspešne predviedli veselohru Cop v troch dejstvách.

PREDMETOVÉ KOMISIE

  • PK slovenského jazyka a literatúry
  • PK anglického jazyka
  • PK nemeckého a ruského jazyka
  • PK románskych jazykov
  • PK dejepisu
  • PK občianskej náuky
  • PK matematiky
  • PK informatiky
  • PK fyziky
  • PK chémie
  • PK biológie
  • PK geografie
  • PK telesnej a športovej výchovy
  • PK psychológie
  • PK umenia a kultúry

Vyhlásenie o prístupnosti | Správca obsahu a technický prevádzkovateľ

© Gymnázium V. B. Nedožerského Prievidza